Reforma v skratke

Obraz slovenského futbalu je lepší ako jeho skutočný stav. Úspechy reprezentačného „A-mužstva“ a účinkovanie ŠK Slovan Bratislava v Lige majstrov zakrývajú systémové problémy domácej súťaže.

Sezóna 2025/26 bola síce divácky najlepšia za 18 rokov, no slovenská liga stále zaostáva za okolitými krajinami. Tie investujú do marketingu, menia formáty súťaží a budujú udržateľný futbalový priemysel. Chýba ucelený plán, ako tento odstup zmenšiť.

Štúdia rozoberá päť hlavných štrukturálnych problémov a navrhuje ich riešenie:

1. Nízka návštevnosť mimo najväčších klubov: Mimo piatich najnavštevovanejších klubov chodilo v sezóne 2025/26 na ligové zápasy v priemere okolo 1 300 divákov, na niektoré štadióny menej ako 900. Taká návštevnosť neprináša stabilné príjmy zo zápasového dňa (vstupné, permanentky, občerstvenie, suveníry).
2. Málo veľkých predajov hráčov: Väčšina prestupov zo slovenskej ligy je pod hranicou 1 milióna eur. Výnimky existujú, napríklad Suleman Sani z Trenčína do RB Lipsko (5,0 mil. €), Tomáš Bobček z Ružomberka do Lechie Gdańsk (3,13 mil. €) či Tobiáš Pališčák zo Žiliny do Plzne (3,0 mil. €). Do zahraničia za 1 milión eur a viac predali slovenské kluby v sezóne 2024/25 dvoch hráčov, české 11, rakúske 21 a poľské 12. V sezóne 2025/26 to bolo deväť slovenských, 13 českých, 17 rakúskych a 15 poľských predajov.
3. Zimné kolá: Liga sa hrá aj v decembri a vo februári, často na zamrznutých a poškodených ihriskách pred poloprázdnymi tribúnami. Zaťažuje to hráčov, ničí trávniky a odrádza divákov.
4. Veľa akadémií a nevyrovnaná žiacka liga: Licenciu futbalovej akadémie (FA) má 14 klubov a útvarov talentovanej mládeže (ÚTM) je približne 30. Na krajinu veľkosti Slovenska je to veľa. V I. lige starších žiakov hrá 47 klubov v troch skupinách (21 + 13 + 13), dostávajú sa do nej podľa licencie, nie podľa výsledku, a súťaž je nevyrovnaná. Peniaze pre talentovanú mládež sú viazané na licenciu FA alebo ÚTM, hoci s mládežou pracuje oveľa viac klubov. Kluby s licenciou akadémie navyše bežne podmieňujú štart v zápasoch prestupom na partnerskú školu.
5. Nevyužitý záujem o veľké podujatia: Na EURO U21 2025 na Slovensku sa predalo rekordných 254 000 vstupeniek a na zápas prišlo v priemere okolo 8 100 divákov. O kvalitný futbal je teda záujem, no do bežnej ligovej sezóny sa ho preniesť nepodarilo.

Štúdia nenavrhuje čiastkové úpravy, ale ucelenú reformu postavenú na štyroch prepojených pilieroch:

• Pilier A – Nový formát prvej ligy: Bez nadstavbových skupín. Hlavným návrhom je česko-slovenská liga (10 SK + 14 CZ) so 14 vloženými medzinárodnými kolami, vlastnými národnými tabuľkami, vlastnými majstrami aj samostatnými miestenkami UEFA. Záložným riešením je Slovenská TOP 10 so štvorkolovým systémom. Oba varianty presúvajú zápasy zo zimných mesiacov do jari a jesene (kapitoly 3 až 5).
• Pilier B – Nižšie súťaže a vlastní hráči: II. liga so 14 profesionálnymi klubmi a divácky atraktívnymi barážami, III. liga v dvoch skupinách Západ a Východ. Rovnaký systém postupov a baráží má platiť od najvyššej súťaže po najnižšiu; pre krajské a okresné súťaže, ktoré riadia regionálne zväzy, je to odporúčanie. K tomu kvóty pre hráčov vychovaných na Slovensku a hráčov do 21 rokov a Motivačný fond výchovy (kapitoly 9 a 10).
• Pilier C – Otvorená a spravodlivá mládežnícka pyramída: Súťaže mládeže podľa športového výsledku, menej a silnejších akadémií a rovnaký systém baráží ako u dospelých (kapitoly 10 až 13, body nižšie).
• Pilier D – Komerčný reštart a letecká doprava na zápasy: Spoločný sponzorský fond pre česko-slovenský trh s vyše 16 miliónmi obyvateľov za účasti stávkového, energetického a bankového sektora a partnerstvo s leteckým prepravcom (kapitola 8).

Pilier C v bodoch:

• Česko-slovenská liga U19: 10 slovenských a 10 českých tímov, 28 kôl, samostatné tabuľky. K nej Slovenský pohár U19 a U15 a Stredoeurópsky pohár SEP U19.
• I. liga žiakov podľa športového výsledku: konferencie Západ a Východ po 12 tímov, 22 kôl a Final Four, ktorého finále sa hrá ako predzápas finále Slovenského pohára.
• Baráže aj medzi I. a II. ligou žiakov a I. a II. ligou dorastu.
• Približne 8 regionálnych akadémií s podporou samosprávnych krajov (VÚC). Peniaze, ktoré dnes idú na ÚTM, rozdeľovať spravodlivejšie medzi všetky kluby, ktoré pracujú s mládežou.
• Strih vekových kategórií podľa súťažného ročníka a školského roka, biologická výnimka (hráč môže podľa telesnej zrelosti hrať aj s mladšími) a oddelenie športu od školy.
• Po doraste hosťovanie v nižšej súťaži a kvóta U21 v I. a II. lige.

Prehľad očakávaných dopadov v horizonte troch rokov. Prvé dva body sú výsledkom simulácie v kapitole 7, ďalšie dva sú odhady autora štúdie bez podrobného výpočtu.

• Hodnota kádrov desiatich slovenských klubov (Transfermarkt): zo 102,6 mil. € na 145,2 mil. € v česko-slovenskej lige, na 109,0 mil. € vo Variante B (simulácia, kapitola 7). Desiatku tvoria kluby dnešnej Niké ligy okrem Komárna a nováčika Dukly Banská Bystrica, teda prvá desiatka konečnej tabuľky 2025/26. Celá liga s 12 klubmi má dnes hodnotu 109,3 mil. €.
• Priemerná návštevnosť slovenských domácich zápasov: z 3 026 (2025/26) na 4 155 divákov v česko-slovenskej lige, na 3 562 vo Variante B (simulácia, kapitola 7).
• Počet atraktívnych zápasov v sezóne pre slovenské kluby: zo 6 – 8 na 20 – 22 (odhad autora).
• Príjmy klubov z TV práv a sponzoringu: predpokladaný nárast o 120 až 180 % (odhad autora).
• Mládež: kvalita sústredená v menšej najvyššej žiackej súťaži (2 × 12 namiesto 47 klubov) a ľahší prechod z U15 do celoslovenskej dorasteneckej ligy (cieľ návrhu).