Obsah štúdie · kapitola 14
Rozvoj futbalu · Kapitola 14
Historická paralela: súťaže v poslednom ročníku federálnej ligy 1992/93
Pyramída súťaží v ročníku 1992/93, keď nad 1. SNFL a 2. SNL ešte stála spoločná federálna liga, ako vyskúšaný vzor pre reformu.
V skratke
- Navrhovaná štruktúra nie je pokus naslepo. Podobne vyzerali súťaže v ročníku 1992/93, poslednom ročníku federálnej ligy.
- Vtedy nad dvoma slovenskými ligami stála spoločná najvyššia liga slovenských a českých klubov. Tretia úroveň sa hrala v dvoch regionálnych skupinách Západ a Východ.
- Reforma sa k tomuto usporiadaniu vracia: na vrchole česko-slovenská liga alebo Slovenská TOP 10, pod ňou celoslovenská II. liga a III. liga Západ a Východ. O postupe a zostupe rozhoduje výsledok na ihrisku.
Dnes (2026/27): Niké liga 12, II. liga 16, III. liga v troch skupinách (16 + 14 + 14).
Podrobná štúdia
Návrh reformy nie je teoretický pokus. V mnohom sa vracia k usporiadaniu, ktoré česko-slovenský futbal dlho poznal.
Ako vzor berieme ročník 1992/93, posledný ročník federálnej ligy. Česko-Slovensko zaniklo 1. 1. 1993, súťaže sa však dohrali v pôvodnom usporiadaní. Posledným majstrom federálnej ligy bola Sparta Praha.
Pyramída súťaží dospelých
Slovenské kluby hrali v troch celoštátnych úrovniach, každá so 16 účastníkmi v skupine:
- Federálna liga – 16 klubov: spoločná najvyššia súťaž slovenských a českých klubov, 30 kôl.
- 1. Slovenská národná futbalová liga (1. SNFL) – 16 klubov: druhá úroveň pre slovenské kluby. Na českej strane jej zodpovedala Českomoravská futbalová liga.
- 2. Slovenská národná liga (2. SNL) – dve skupiny Západ a Východ po 16: tretia úroveň rozdelená podľa geografie, aby sa obmedzilo cestovanie.
Toto usporiadanie je blízke návrhu reformy. Najvyššia úroveň je prepojená s českými klubmi (Variant A), pod ňou je jedna celoslovenská druhá liga a pod ňou tretia liga v skupinách Západ a Východ. Postup a zostup medzi úrovňami určuje výsledok na ihrisku.
Prechod na samostatnú ligu
Po ročníku 1992/93 vznikla samostatná slovenská najvyššia súťaž s 12 klubmi. Tvorilo ju šesť slovenských klubov z federálnej ligy a prvých šesť klubov 1. SNFL.
Pyramída pod najvyššou súťažou teda už existovala a fungovala. Prechod na samostatnú ligu nevyžadoval budovať súťaže od začiatku.
Mládež v tom období
Presnú štruktúru dorasteneckých a žiackych súťaží ročníka 1992/93 (počty účastníkov, skupiny) som v dostupných zdrojoch neoveril. Overenie v archíve SFZ a v dobovej tlači je otvorené.
Nasledujúce body preto uvádzam len ako všeobecné črty podľa pamätníkov, nie ako overené údaje:
- Žiaci hrali regionálne: deti necestovali na zápasy cez celé Slovensko.
- Dorast hrával dvojičky: starší a mladší dorast hrali v rovnaký deň proti rovnakému súperovi a cestovali jedným autobusom.
- Rozhodoval výsledok: o účasti v súťaži rozhodoval postup a zostup. Licenčný status akadémie vtedy neexistoval.
Čo sa z ročníka 1992/93 vracia
| Ročník 1992/93 | Návrh reformy |
|---|---|
| Federálna liga so slovenskými aj českými klubmi | česko-slovenská liga (Variant A), v mládeži Česko-slovenská liga U19 (10 + 10) |
| 1. SNFL so 16 klubmi ako jediná druhá úroveň | celoslovenská II. liga |
| 2. SNL v skupinách Západ a Východ | III. liga v skupinách Západ a Východ |
| Starší a mladší dorast ako dvojičky v jeden deň (podľa pamätníkov) | dvojičky a spoločné výjazdy |
| Žiaci regionálne, bez celoslovenského cestovania (podľa pamätníkov) | konferencie žiakov Západ a Východ 2 × 12 |
| Postup podľa výsledku, bez licenčných statusov | postup a zostup cez baráže aj v mládeži |